Detva sa klania kontroverznému sochárovi
V decembri minulého roku oslávil slovenský sochár Ján Kulich svoje osemdesiate narodeniny. Pri príležitosti 80. narodením Jána Kulicha mu pán Malček (Detvianske umelecká kolónia) a PhDr. Anna Ostrihoňová (Kultúrne centrum A. Sládkoviča) zaslali blahoprajné listy. Umelecká hodnota diela sochára Jána Kulicha je však v ponímaní výtvarných umelcov vnímaná veľmi kontroverzne. Ján Kulich sa narodil 30. decembra 1930 vo Zvolenskej Slatine v rodine železničiara. V šestnástich rokoch odišiel do Prahy študovať na Akadémiu výtvarných umení. Odvtedy sa stal „mestským dieťaťom“. V Prahe na akadémii vydržal až do svojich 24. rokov. V roku 1951, keď mal 21 rokov, vstúpil do Komunistickej strany Československa, v Prahe taktiež okúsil silu Víťazného febtruára v roku 1948, kedy sa k moci dostal Klement Gottwald a nasledovali politické čistky. Do Bratislavy odišiel v roku 1954, a to hneď na Vysokú školu výtvarných umení. Túto viedol neuveriteľných 35 rokov. Po agresii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 dostal od Komunistickej strany za úlohu zriadiť Zväz slovenských výtvarných umelcov, ktorý po založení mal ako jednu z prvých úloh pripraviť politické previerky slovenských výtvarníkov a umeleckých kritikov. Výsledky boli známe 2. novembra 1972 a boli prednesené na II. Zjazde ZSVU. Tu sa rozhodlo, kto bude „in“ a kto pôjde z kola von. Jedným z odsunutých bol aj talentovaný sochár Jozef Jankovič (v roku 1989 bol zvolený za rektora VŠVU). V roku 1973 sa však rektorom VŠVU stal Ján Kulich. Vo svojom programe jasne definoval ciele výchovného procesu: „byť pevnou oporou Komunistickej strany Československa v jej úsilí pretvárať vedomie nášho pracujúceho ľudu v socialistickom duchu“ Na škole sa netrpeli žiadne experimenty, či „západné úchylky“. Neprijateľný bol aj akýkoľvek kríž, a tak aj Cyril a Metod, častý motív študentských prác, mohli mať v ruke iba knihu alebo meč. Ešte pred pádom socializmu sa zdvihla vlna odporu proti Jánovi Kulichovi, na mestskej konferencii výtvarníkov v Bratislave ho kritizovali iní umelci. Kulich ako odpoveď v júni 1988 uverejnil v denníku Pravda článok, v ktorom sa predstavil ako ortodoxný komunista kritizujúci dokonca aj Gorbačovovu perestrojku. Po tomto článku už bolo aj komunistickej strane jasné, že musí Kulicha z vedenia školy odstrániť, lebo odpor voči nemu silnel a atmosféra vo výtvarníckej obci sa stala nebezpečne výbušnou. Nepomohlo mu ani to, že bol členom oddelenia kultúry Ústredného výboru Komunistickej strany Slovenska a popredným významným normalizátorom kultúrneho diania po roku 1968. V júni 1989 musel odovzdať Ján Kulich funkciu rektora. Z tohto pohľadu sa zdá zvláštne, že v liste DUK Jánovi Kulichovi sa používajú vety „Vaša životná púť vyryla v dejinách moderného umenia výraznú stopu. Rozsiahle dielo Vami vytvorené počas prežitých 80 rokov sa stalo skutočným pokladom Slovenského národa.“ V liste Kultúrneho centra A, Sládkoviča sa možete dočítať „Majster Kulich je mimoriadne schopným a činorodým umelcom, patrí k najlepším slovenským sochárom,.. Stal sa čestným občanom Detvy v roku 2000 – za stvárňovanie ľudového umenia rodného Podpoľania vo svojej umeleckej tvorbe a nevšedný tvorivý prínos Foklórnym slávnostiam pod Poľanou v Detve. P. Jakub
